Streda, 10. marca 2010
Dnes má meniny Branislav, Bruno. Zajtra Angela, Angelika.

arenabardejov.sk

Spravodajstvo z Bardejova. Občianska inzercia. Katalóg firiem.

Zaujalo nás: Sused s favoritkou odvedľa



“Ejha… nový sused…!”, pomyslel som si už vlani s mne vlastnou iróniu pri pohľade na odstavený biely Favorit a jeho obyvateľa


Čas plynie ako voda a za dva roky sa stal náš “nový sused” akýmsi bardejovským folklórom (a súdiac podľa zápachu šíriaceho sa z odstaveného favorita nie veľmi pozitívnym).


 

Náš nový sused nie je totiž veľmi poriadkumilovný, skôr by sa dalo povedať, že úspešne atakuje opačný protipól. Jeho biely “karavan” značky Škoda Favorit, má totiž okrem miesta na spanie, celý zaprataný rôznymi haraburdami. S exteriérom to tiež nevyzerá veľmi ružovo. Za dva roky prežil vo svojom “obydlí” všetky vrtochy počasia a ročných období, čo sa neodvratne podpísalo aj na vzhľade samotného automobilu. Lak je ošúchaný a vidno pôvodnú farbu. Auto už dlhší čas nemá ŠPZ a kolesá su sfúknuté. Priam ironicky vyznieva rezervné koleso pohodené pod autom.

 


Čo prinútilo tohto nášho suseda (ďalej už len “pán M”) žiť na ulici? Pán M. v minulosti býval v bytovke vzdialenej len pár metrov od parkoviska, kde má zaparkovaného svojho bieleho tátoša. Medzi ľuďmi koluje viacero názorov, najčastejšie hovoriacich o nezhodách pána M v súkromí. Podľa zdrojov, ktoré si neželajú byť menované, sa hádky v rodine pána M, často prenikajúce steny susedných bytov, zmenili na estrádne predstavenia pre všetkých (pod)nájomníkov a stali sa takpovediac každodennou rutinou. Iné zdroje hovoria, že za súčasný stav pána M môže jeho láska k poháriku. Tak či onak, pán M. sa stal obyvateľom parkoviska na sídlisku Obrancov mieru až do chvíle, kým sa túto zimu niekam nevyparil a nezanechal svoj karavan budúcim generáciám. Nikto netuší, kam sa pán M. podel.

 

 


Našlo sa prijateľné riešenie situácie pána M.? Aby sme do tohto prípadu priniesli viac svetla, spýtali sme sa hovorcu mestskej polície v Bardejove a takisto sme oslovili náš zdroj z Odboru sociálnych vecí a rodiny v našom meste.

 

Požiadali sme teda o stanovisko hovorcu MsP v Bardejove pána Čekana. Podľa jeho slov situáciu pána M. poznajú a riešili ju cez svoje kompetencie. Pána M. mestská polícia niekoľkokrát kontrolovala, fotila okolie aj samotný automobil, skúmala všetky podrobnosti a nahlásené podnety od občanov, či nedošlo k akémukoľvek priestupku. Overovala evidenčné číslo na Oddelení dopravného inšpektorátu, kde bolo zistené, že automobil je stále prihlásený, a teda EČV je riadne registrované. Kompetencie mestskej polície boli a sú v tomto prípade na úrovni zabezpečenia a overenia, či nedochádza k trestnej činnosti, resp. priestupkom. Podľa zistení mestskej polície v tomto konkrétnom prípade k žiadnym takýmto priestupkom nedošlo. Polícia nemôže nariadiť odtiahnutie vozidla ani iné kroky, ktoré by mali za následok odstránenie registrovaného automobilu. To, v akom stave sa momentálne nachádza, nie je dôvodom, aby k takýmto krokom museli pristúpiť. Takisto nie je v komptenecii riešiť súkromnú situáciu pána M, a preto v takýchto prípadoch komunikujú s Odborom sociálnych vecí v Bardejove, kam tieto prípady smerujú. Zo strany mestskej polície boli teda vykonané všetky opatrenia, ktorými došli k jednoznačnému záveru, že dotknutá osoba pána M. ničím neporušuje a neohrozuje poriadok v meste, a teda je už len na jeho zvážení a záujme, či chce svoju situáciu riešiť, dodáva hovorca MsP pán Čekan.

 

Náš zdroj z Odboru sociálnych vecí nás informoval, že v takéto prípady samozrejme riešia. Či konkrétne tento prípad nahlásený bol, nám povedať nevedel, v každom prípade ak sa človek v takejto situácii ocitne, ochotne mu pomôžu problém riešiť a dokonca môže získať aj dávku v hmotnej núdzi. Na to však už nestačí len ochota úradníkov, ale hlavne musí chcieť dotyčný, ktorý sa do takejto situácie dostal. No podľa nášho zdroja neraz takto postihnutých ľudí odradí množstvo vypisovania tlačív a príspevok v hmotnej núdzi ich absolútne nemotivuje a prinútiť ho, aby sa dostavil na úrad, je nemožné.

 

Prečo sa vlastne človek ocitne v núdzi, a nemá záujem prijať pomoc a situáciu riešiť, nevedno. Možno by stálo za to, aby zákony riešili aj takéto prípady, kde by dotyčný cítil povinnosť byť zodpovedný nielen za seba, ale aj za okolie, v ktorom žije. Nestojí tu totiž otázka, či je človek bez domova spokojný a či chce mať od každého "pokoj". Množstvo ľudí, ktorí prichádzajú o prácu a o najzákladnejšie sociálne istoty, neskôr ľudsky zlyhávajú, "opúšťajú sa" a neskôr si na to aj zvyknú. Zákony však na takýchto jedincov nemyslia. Za čias socializmu musel robiť každý a musel vytvárať hodnoty, alebo sa aspoň podieľať na zveľadovaní mesta, lebo sa bál nepracovať - bol to vlastne trestný čin. Ak to budeme brať tak, že nás sa to netýka a že je to jeho vec, úplne sa potom stráca systém solidarity a spoločenstva 21. storočia, ktoré plní svoje úlohy. Preto si radšej zvolíme cestu alibizmu, veď to nie je naša vec. Veď aj to je naša vysnívaná demokracia a s takýmito číslami v štatistike musíme aj my počítať...

 

zdroj a foto: LiveLife, Den, (arenabardejov.sk)

TOPlist